Najväčšie mýty a fakty

Mýtus 1.

Biopalivá sú zbytočné

Image

Fakty

  • Biopalivá nenahraditeľnou obnoviteľnou alternatívou k fosílnym palivám. Pomáhajú pri znižovaní záťaže na životné prostredie z dopravy, ktorá je zodpovedná až za 25% celkových emisií.

  • Európske biopalivá, ktoré sa vyrábajú z domácich komodít, dosahujú 70% úsporu emisií v porovnaní s fosílnymi palivami. Tie, ktoré sa vyrábajú z odpadových surovín dosahujú 90% úsporu, prípadne zápornú uhlíkovú stopu pri výrobnej technológii zachytávajúcej uhlík.

  • Pri spaľovaní v motore dokážu biopalivá znížiť aj emisie pevných častíc, ktoré sú primárne zodpovedné za vážne ochorenia ako sú napr. astma a srdcové ochorenia (1). Využívanie bioetanolu má v porovnaní s benzínom znižuje zdravotné riziko, najmä (nielen) z dôvodu zníženia emisií NOx (2).

  • Biopalivá potrebujeme z pohľadu plnenia záväzkov SR: objem obnoviteľnej energie a úspora emisií z dopravy (neplnenie sa sankcionuje). Synergicky zároveň prispievajú aj k zamestnanosti a zdraviu.

(1) časopis Science of Total Environment 683 (2019) str. 746-761 (Elsevier´s journal)

(2) štúdia https://web.wpi.edu/Pubs/E-project/Available/E-project-042815-163944/unrestricted/Biodiesel_MQP_FINAL.pdf)

Mýtus 2.

Biopalivá nie sú ekologické.

Image

Fakty

  • V Európe pestované plodiny, z ktorých sa biopalivá vyrábajú sú pestované podľa prísnych európskych environmentálnych štandardov, určujúcich za akých sa pestovať môžu a čo všetko nesmú. Tieto podmienky sa týkajú trvalej udržateľnosti napr. ochrany lesov, mokradí, chránených území a trvalých trávnych porastov, druhov povolených pesticídov a hnojív využívaných pri ich pestovaní atď.

 

  • Výroba biopalív je do maximálnej miery ekologická, napr. slovenské biopalivárske závody vyrábajú bezodpadovo. Vedľajšie produkty vznikajúce pri výrobe sa vracajú naspäť farmárom v podobe krmív pre živočíšnu výrobu, niektoré (napr. glycerol) sa využívajú v chemickom, kozmetickom aj farmaceutickom priemysle a zvyšné vedľajšie produkty sú využívané ako zdroje energie  (bioplynové stanice, ohrev vody).

 

  • Fosílne palivá sú vyrobené z ropy, ktorá je uložená pod zemou, t.j. jej ťažbou a spracovaním na benzín a naftu a ich následným spálenímsa uvoľňuje do atmosféry fosílny CO2 a jeho koncentrácia tým v atmosfére rastie. V prípade biopalív uhlík pochádza z rastlín, t.j. je to uhlík, ktorý milióny rokov prirodzene koluje medzi atmosférou a biosférou, to znamená, že výrobou biopalív z rastlín a ich následným spálením v motore sa žiadny dodatočný fosílny uhlík do atmosféry nedostane a jeho koncentrácia sa teda z tohto titulu nezvyšuje.

Mýtus 3.

Biopalivá treba zrušiť

Image

Fakty

  • Z pohľadu prínosov nemožno v súčasnosti biopalivá ničím nahradiť. domácim obnoviteľným zdrojom energie, ktorý znižuje závislosť na dovoze fosílnej energie a zvyšuje energetickú bezpečnosť.

 

  • Dokázateľne znižujú emisie znečisťujúcich látok v doprave, čo výrazne prispieva k boju proti klimatickým zmenám.

 

 

  • Výrobcovia biopalív podporujú pestovanie plodín svojim dopytom po komoditách, čo generuje v EÚ minimálne 6,6 mld. EUR dodatočného príjmu farmárov ročne.

Mýtus 4.

Suroviny pre biopalivá, hlavne repka, sa pestujú v monokultúre.

Image

Fakty

  • Repka sa v monokultúre nepestuje.

 

  • Monokultúra znamená pestovanie rovnakej plodiny na rovnakej parcele niekoľko rokov po sebe. Viacročný osevný plán ráta so striedaním rôznych plodín z viacerých dôvodov (predovšetkým udržiavanie resp. zvyšovanie kvality pôdy – najmä z pohľadu obsahu organickej hmoty, fyzikálnych vlastností pôdy a biologickej aktivity pôdy a potláčanie /regulácia výskytu burín, škodcov a chorôb, zabránenie znižovaniu dosiahnutej úrody pestovanej plodiny).

Mýtus 5.

Repka je všade

Image

Fakty

  • Repka sa na Slovensku pestuje iba na 3,1% územia, čo je 6,5% poľnohospodárskej pôdy a približne 11% výmery ornej pôdy. Tieto hodnoty sú stále pod odporúčanou hodnotou zastúpenia repky v osevnom postupe (12,5-15%).

 

  • V celej EÚ sa repka pestuje na 3,4% poľnohospodárskej pôdy.

 

  • Repkové šroty (vedľajší produkt z výroby biopalív) sú hodnotné doma vyrábané krmivo, ktoré pomáha znížiť dovoz z tretích krajín. Až 39% krmív (najmä sójových šrotov hlavne z GMO plodín) v EÚ pochádzalo v roku 2016 z importu.

 

  • Repka je jednou z komodít, ktorú zatiaľ vieme vyvážať. V roku 2018 sa podľa údajov MPaRV SR vypestovalo 449 tisíc ton repky, z toho sa vyviezlo 64,4 % a 35,6% sa spracovalo doma. Olej sa používa hlavne v potravinárstve, farmácii a energetike.

 

  • Na Slovensku medziročne trvalo klesá podiel ornej pôdy a pribúda zastavaných plôch (z 2440 tis. ha v roku 2000 na 2379tis. ha v r 2018), čím klesá aj podiel pôdohospodárstva na tvorbe HDP.

Mýtus 6.

Repka zabíja včely

Image

Fakty

  • Samotná repka je neutrálna poľnohospodárska a významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje.

 

  • Príčin v prípadoch úhynu včiel je viacero, popri chorobách k nim patria aj používanie nešetrných prostriedkov a absencia komunikácie medzi farmárom a včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, či je to repka, kukurica alebo ovocie v sade. Všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným postupom zo strany štátnych úradov. Ak dochádza k individuálnym deliktom zo strany pestovateľov, ide o pochybenie jednotlivcov a nie o schválenú farmársku prax.

 

  • Riešenie je potrebné hľadať vo voľbe bio a šetrných prostriedkov v rastlinnej výrobe (napr. na báze Azadirachtínu) a tiež v koordinácii farmára s včelárom pri aplikácii ochranného prostriedku.

Mýtus 7.

Biopalivá dostávajú obrovské dotácie 

Image

Fakty

  • Plodiny, z ktorých sa biopalivá vyrábajú nepatria do kategórie, plodín zvýhodnených osobitnou podporou, ktorá je smerovaná napr. na pestovanie cukrovej repy, chmeľu, paradajok, jabĺk, hrušiek a ďalších druhov ovocia a zeleniny.

 

  • Repka olejná (bez ohľadu na jej následné využitie), ale ani kukurica, či pšenica nespadajú do kategórie plodín, ktoré sú osobitne podporované formou priamych podpôr z európskych a národných zdrojov (viď http://www.mpsr.sk/sk/?navID=258).

 

  • Jedinou „podporou“ od štátu je zákonná povinnosť primiešavať stanovený podiel tejto zelenej energie do fosílneho paliva za účelom zníženia emisií skleníkových plynov v doprave.

Mýtus 8.

Biopalivá sú zvýhodnené a majú úľavy 

Image

Fakty

  • Biopalivá sú zdanené rovnakou sadzbou spotrebnej dane ako fosílne palivá a vzhľadom na nižší obsah energie na kilogram, je v podstate spotrebná daň na jednotku energie u biopaliva vyššia ako u fosílnych palív. Preto sa dá tvrdiť, že biopalivá sú na jednotku energie viac daňovo zaťažené, ako sú fosílne palivá.

 

  • Vyššia spotrebná daň na palivo neobsahujúce stanovený a vyšší  objemový podiel biopalív, je sankciou za neprimiešanie príslušného podielu biozložky a nezabezpečenie povinnej úspory emisií skleníkových plynov. Nejedná sa o reálnu úľavu na spotrebnej dani pri primiešaní biopalivovej zložky.

Mýtus 9.

Biopalivá sú výmyslom oligarchov

Image

Fakty

  • Zámer nahradiť časť fosílnej energie obnoviteľnou, lokálnou a znížiť tak zároveň závislosť na dovoze energetických zdrojov vznikol ešte v roku 1992 v systéme OSN popri definovaní trvalo udržateľného rozvoja.

 

  • Výraznejšia Európska biopalivová politika bola zavedená v roku 2003 kedy reflektovala na problém klimatickej zmeny a nutnosť prijať riešenia pre dekarbonizáciu v sektore dopravy (Smernica č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave stanovila do konca roka 2010 podiel obnoviteľných zdrojov na úrovni 5,75% energetického obsahu paliva).

 

  • Biopalivá sa stali základom napĺňania cieľov v objeme použitých obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v doprave a jej dekarbonizácii (podľa Smernice RED II, č. 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov až 14% z energie spotrebovanej v doprave má pochádzať z obnoviteľných zdrojov a emisie CO2 do 2050 znížiť na nulu.

 

  • Viaceré organizácie OSN na základe robustných štúdií vyzývajú na maximalizáciu používania biopalív popri iných alternatívach za účelom zamedzenia globálneho otepľovania a zmeny klímy ale aj ako súčasť udržateľného hospodárstva. Správa IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) ‘Global Warming of 1.5°C’ prisudzuje biopalivám dôležitú úlohu pri zvyšovaní využívania obnoviteľných zdrojov energie. Tiež uvádza, že ak využívanie biopalív narastie o 260% do roku 2030 a o 750% do roku 2050, bude možné globálne otepľovanie obmedziť na 1,5 °C.

Mýtus 10.

Biopalivá spôsobujú hlad (potravina vs palivo)

Image

Fakty

  • Ročná spotreba surovín na biopalivá v SR predstavuje 0,6 mil ton, čo je len 3,5% z celkovej poľnohospodárskej výroby (zdroj ŠÚ SR). Z uvedeného je jasné, že konkurencia výroby biopalív k výrobe potravín na Slovensku neexistuje.

 

  • Pestovanie plodín na biopalivá je vo veľkej väčšine prípadov lokalizované len tam, kde je prebytok poľnohospodárskych komodít.

 

  • Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO): „po 30 rokoch rastu celosvetovej poľnohospodárskej produkcie vie svet dnes zabezpečiť dostatočnú výživu pre každého – 2700 kalórií /deň.“

 

  • Hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú hlad sú: prírodné katastrofy, vojny (s nimi narušená distribúcia) a s tým spojená nútená migrácia a chudoba.

 

  • V celosvetovom meradle sa len 4% poľnohospodárskej pôdy využíva na účely výroby biopalív. na celosvetovú výrobu etanolu z obnoviteľných zdrojov sa používa menej ako 3% celosvetových zrnín, čo jasne ukazuje nemožný vplyv na chýbajúce potraviny v tretích krajinách.

 

  • White paper OSN upriamuje pozornosť na potrebu zníženia plytvania potravinami, ktoré globálne predstavuje množstvo až do 30% ich produkcie. Voči tomuto číslu je objem poľnohospodárskych produktov vyžívaných na výrobu biopalív vo významnom nepomere. 

Mýtus 11.

Biopalivá zvyšujú ceny potravín

Image

Fakty

  • Biopalivá nemajú ako výrazne ovplyvňovať cenu potravín na Slovensku, v EÚ a ani vo svete. Ceny surovín pri výrobe potravín totiž tvoria len 15% ceny výsledného výrobku.

 

  • Od roku 2008 európska biopalivová výroba vzrástla o 68%, zatiaľ čo ceny potravín poklesli o 20%. Európska komisia vo svojom reporte o progrese obnoviteľných energií potvrdzuje, že európska biopalivová politika neviedla a nepovedie k negatívnym vplyvom na ceny potravín.

 

  • V skutočnosti za viac ako 60% nárastu cien potravín sú zodpovedné nárasty cien ropy a ropných produktov. Nakoľko drvivá väčšina ropy je do EÚ importovaná, rast jej ceny negatívne ovplyvňuje farmárov, ako aj spotrebiteľov. Náhradou časti fosílnych palív tak biopalivá pomôžu zmenšiť vplyv nárastu ropných cien na ceny potravín (zdroj – Long-Term drivers of Food prices, World bank 2013), čiže vplyv biopalív na ceny potravín je úplne opačný.

 

  • Biopalivá znižujú závislosť na dovoze krmovín (ktoré sú vedľajším produktom pri výrobedomácich biopalív)  aj z modifikovaných produktov z tretích krajín až o tretinu. Prispievajú tým k potravinovej sebestačnosti ale aj priaznivej cenotvorbe.   

Mýtus 12.

Biopalivá kazia autá

Image

Fakty

  • Prvými pohonnými hmotami pri vývoji automobilov boli práve biopalivá. V súčasnosti sa k nim teda iba vraciame. Dnešná autoflotila a jej spaľovacie motory sú schopné jazdiť na pohonné hmoty s vysokým podielom  biopaliva (Európske modely s motorom EURO 5 aj 6 jazdia hlavne v Latinskej Amerike na E25 (75% benzín a 25%  etanol) a po úprave aj na 100% etanol) bez akýchkoľvek problémov.

 

  • Biopalivá a palivá s obsahom biozložiek sa vyrábajú podľa svetovo akceptovaných technických noriem ako sú ISO, EN a ASTM normy a sú odsúhlasené výrobcami motorov. V motorových vozidlách sa musia používať také pohonné hmoty (a zmesi) ako uvádzajú výrobcovia pre ten ktorý model.

 

  • V súčasných autách jazdiacich na naftu B7 s primiešaným biodieslom je preukázané, že tieto zmesi nemajú dopad na chod motora, životnosť ani servisovanie.

 

  • Všetky automobily predávané v EÚ sú schopné používať benzín E10. Etanol má totiž veľmi porovnateľné vlastnosti ako benzín a biodiesel vie plnohodnotne nahradiť naftu. Biodiesel má vysokú mazaciu schopnosť čo znižuje opotrebenie motora a nespôsobuje jeho znečistenie.

 

  • Vo viacerých krajinách sveta (USA, Brazília, Francúzsko, Austrália, Fínsko a Belgicko) sa používajú vysokobiopalivové zmesi s obsahom etanolu od 10 až do 100%. Vysoko-biopalivové zmesi sa však bez akýchkoľvek problémov používajú aj v krajinách so starším vozovým parkom ako je Argentína, Brazília, Etiópia ale aj Rumunsko či Bulharsko postupujú k vyšším podielom.

 

  • Staršie modely áut s motorom EURO 4 a nižšie, teda vyrobené pred rokom 2009 v prípade použitia paliva s  vyššou úrovňou prímesi biopaliva vo fosílnom palive (teda napr. palivo E10) nepotrebujú podľa  štúdie "Engine tests with new types of biofuels and development of biofuel standards" vypracovanej pre Európsky normalizačný výbor CEN žiadnu úpravu motora, niektoré modely však môžu potrebovať výmenu niektorých tesnení.
© 2019 Združenie pre výrobu a využitie biopalív.
Created by canalmedia