Často kladené otázky

Čo sú to biopalivá?

Biopalivá sú obnoviteľnou alternatívou k fosílnej nafte a benzínu, ktorá sa vyrába z domácich zdrojov.

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie biopalivo definuje ako kvapalné, alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy.

Uvedená smernica zároveň biomasu chápe ako biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpaduvrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu.

Medzi najčastejšie využívané biopalivo na území Slovenskej republiky patrí bioetanol a biodiesel (resp. MERO či FAME).

Primiešavanie biopalív do fosílnych palív je už od r. 2003 upravené legislatívou na úrovni EÚ aj jednotlivých členských štátov za účelom znižovania emisií v doprave.

Dnešné biopalivá dosahujú oproti klasickým fosílnym palivám vyrobeným z ropy a ropných produktov až do 90% úspory emisií skleníkových plynov.

Sú biopalivá potrebné?

Biopalivá sú veľmi potrebné. Dokázateľne znižujú produkciu emisií skleníkových plynov aj znečisťujúcich látok (až o 90% oproti fosílnej nafte, či benzínu). Napomáhajú tým hlavne pri dekarbonizácii dopravy a zabraňujú efektom akým sú klimatické zmeny. Sú v súčasnosti jedinou reálnou a nákladovo efektívnou alternatívou fosílnych palív v doprave. Bez nich sa k čistejšiemu ovzdušiu nedopracujeme.

Nie sú biopalivá škodlivé?

Nie sú. Biopalivá sú veľmi prospešné. Pri znižovaní environmentálnej záťaže z dopravy sú nenahraditeľné.

Z hľadiska finálneho produktu sú domácim obnoviteľným zdrojom energie. Pri spaľovaní v motore, v porovnaní s fosílnym palivom, dokážu ušetriť až 90% emisií skleníkových plynov. Používanie niektorých biopalív výrazne znižuje aj emisie pevných častíc.

Plodiny, z ktorých sa biopalivá v Európe vyrábajú sú pestované podľa prísnych európskych environmentálnych štandardov, určujúcich za akých sa pestovať môžu a čo všetko nesmú. Tieto podmienky sa týkajú trvalej udržateľnosti napr. ochrany lesov, mokradí, chránených území a trvalých trávnych porastov, druhov povolených pesticídov a hnojív využívaných pri ich pestovaní atď.

Výroba biopalív je v súčasnosti do maximálnej miery ekologická, napr. slovenské biopalivárske závody vyrábajú biopalivá bezodpadovo. Vedľajšie produkty vznikajúce pri výrobe sa vracajú naspäť farmárom v podobe krmív pre živočíšnu výrobu, niektoré sa využívajú v chemickom a kozmetickom priemysle a zvyšné vedľajšie produkty sú využívané ako zdroje energie  (bioplynové stanice, ohrev vody).

Má Slovensko záujem o využívanie biopalív?

Slovensko má povinnosť zvýšiť využívanie všetkých obnoviteľných zdrojov energie vrátane biopalív.  

Na úrovni  EÚ je prostredníctvom Smernice č. 2009/28/EC o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov stanovená pre členské štáty povinnosť dosiahnuť v roku 2020 10% energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, pričom pri revízii tejto Smernice v roku 2018 bola táto povinnosť pre rok 2030 stanovená na 30%.

Zároveň v Smernici č. 2009/30/ES o kvalite motorových palív ustanovila EU povinnosť, aby členské štáty dosiahli v r. 2020 6% úsporu emisií skleníkových plynov na jednotku energie motorových palív. Pre obe tieto povinnosti sú biopalivá kľúčovým nástrojom, bez ktorého tieto ciele nie sú dosiahnuteľné.

Aký bol vývoj využitia bioetanolu v doprave?

Bioetanol bol jedným z prvých palív, ktoré sa využívalo v automobilových motoroch vôbec. Od roku 1908 keď začal poháňať prvé masovo vyrobené vozidlá Ford Model T až do konca druhej svetovej vojny sa vo väčšej miere využíval v Nemecku, Brazílii, na Filipínach aj v Spojených štátoch. Po vojne bol nahradený lacnejším benzínom vyrobeným z ropy. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia (v období ropných šokov), keď boli dodávky ropy obmedzené, zažil bioetanol svoju renesanciu. Stal sa v tom čase doplnkovým palivom. V súčasnosti je bioethanol alternatívnym palivom, ktoré je primiešavané do benzínu za účelom znižovania emisií.

Koľko suroviny je potrebné pre výrobu 1000 litrov alkoholu? /pri priemernom obsahu škrobu a cukru/

Kukurica cca 2 500 kg
Pšenica cca 2 800 kg
Cukrová repa cca 10 000 kg
Cukrová trstina cca 13 000 kg

Čo je to DDGS?

DDGS (v angličtine: DDGS - Dried Distillers Grains with Solubles) sú sušené obilné/kukuričné výpalky obsahujúce rozpustné ľahko stráviteľné látky.

  • vedľajší produkt pri výrobe liehu, získaný sušením a peletizáciou pevných zvyškov fermentovaných zŕn obilia/kukurice
  • používa sa ako kŕmna surovina pre výrobu krmiva určeného pre chov hovädzieho dobytka, ošípaných ale aj hydinu

Čo je biodiesel (FAME)?

Biodiesel (v angličtine: FAME - Fatty Acid Methyl Ester) sa vyrába transesterifikáciou olejov vylisovaných zo semien olejnatých rastlín. V Európe sa používa najmä olej lisovaný z repky olejnej, sóje či slnečnice a  v Ázii palmový a kokosový olej, v Amerike sója a canola. Na výrobu FAME sa však môžu použiť aj použité kuchynské oleje (UCO – used cooking oil) alebo aj živočíšne tuky. Biodiesel sa dnes môže využívať aj ako 100% palivo alebo sa v rôznych pomeroch primiešava do motorovej nafty, vďaka čomu prispieva k znižovaniu množstva emisií CO2vypúšťaných do ovzdušia. Biodiesel sa vo väčšine prípadov vyrába z poľnohospodárskych produktov vypestovaných na území danej krajiny, a tak jeho produkcia znižuje závislosť ekonomiky štátu na dovoze palív zo zahraničia.

Podporuje vláda SR využívanie biodieselu ako alternatívneho paliva v doprave?

Vláda Slovenskej republiky podporuje rozvoj produkcie a využívanie biodieselu prostredníctvom noriem, ktoré ovplyvňujú podiel biozložky v palivách, ktoré sú využívané na území SR. Tieto sa odvíjajú od noriem Európskej únie. Výsledkom legislatívnej úpravy je súčasná povinnosť výrobcov a predajcov ponúkať v motorových benzínoch a motorovej nafte používaných na dopravné účely minimálne množstvo biopalív alebo iných obnoviteľných palív, ktoré je od 1. januára 2007 do 31. decembra 2009 v referenčnej hodnote 2% vypočítanej z energetického obsahu celkového množstva motorových benzínov a motorovej nafty uvedených na trh. Od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 sa táto hodnota podľa Nariadenia vlády SR z 19. apríla 2006 zvýši na referenčnú hodnotu 5,75% vypočítanej z energetického obsahu celkového množstva motorových benzínov a motorovej nafty uvedených na trh. Európska únia 9.3.2007 schválila záväzné ciele, v rámci ktorých by mali členské krajiny znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 1990, do toho istého roku zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 % a podiel biopalív na 10 % .

Prečo sa biopalivá delia na generácie?

Biopalivá delíme podľa druhu biomasy, z ktorej sú vyrábané (zohľadňujúc aj úroveň vedeckých a praktických poznatkov z oblasti ich výrobných technológií). Odborne sa delia na konvenčné a pokročilé.

Biopalivá I. generácie

Vyrábajú sa fermentáciou cukrov a škrobu, prípadne transesterifikáciou olejov a tukov. Biopalivá I. generácie sa dajú pripraviť z cukornatých plodín (cukrová repa, cukrová trstina), zo škrobnatých plodín (zemiaky, obilniny) a z olejnatých plodín a živočíšnych tukov (repka, sója, slnečnica, palma olejová, bravčový tuk). 

Biopalivá II. generácie

Zdrojom pre biopalivá 2. generácie sú tzv. nepotravinárske celulózové a lignocelulózové suroviny, presnejšie, odpad z lesa, lístie, ihličie, kôra, piliny, slama, seno, kukuričné kôrovie, rôzne poľnohospodárske zvyšky. Tieto plodiny sa dajú spracovať rozličnými procesmi a technológiami, od hydrolýzy, cez splyňovanie až po krakovanie. Ich výhodou je, že nekonkurujú potravinárskym plodinám, môžu sa pestovať aj na menej kvalitnej pôde a plusom je aj to, že  pri výrobe biopalív sa dá zužitkovať celá plodina, nie iba jej časť.

Biopalivá III. generácie

V budúcnosti by sa mali využívať aj biopalivá vyrobené z morských rias, alebo zo siníc. Ich veľkou výhodou podľa vedcov bude vysoká vyťaženosť na jednotku plochy, čo znamená, že napríklad z plochy dvoch parkovacích miest získame toľko biozložky ako zo sójového poľa veľkosti futbalového ihriska.  Riasy sú totiž najrýchlejšie rastúce rastliny a sú vysoko produktívne. V budúcnosti sa uvažuje o ich pestovaní v bazénoch alebo špeciálnych bioreaktoroch.

Čo je bioetanol?

Bioetanol je vysoko oktánové palivo vyrobené technológiou alkoholového kvasenia z biomasy - obvykle z rastlín obsahujúcich väčšie množstvo škrobu (kukurica, obilie, zemiaky) a sacharidov (cukrová trstina alebo cukrová repa). Vo väčšine prípadov sa bioetanol vyrába z poľnohospodárskych produktov vypestovaných na území danej krajiny, a tak jeho produkcia znižuje závislosť celkovej ekonomiky štátu na dovoze palív zo zahraničia. Pre výrobu bioetanolu na Slovensku slúži ako základná surovina kukurica, ktorej sa ročne spotrebuje až 390-tisíc ton.

Významným vedľajším produktom pri výrobe bioetanolu je krmivo s vysokým obsahom proteínov, tzv. DDGS, ktoré znižuje závislosť na dovozoch proteínov z tretích krajín. Bioetanol alebo jeho deriváty sa v súčasnosti využívajú ako 5-10% prímes do benzínu, t.j. do konvenčných minerálnych palív, vďaka čomu sa znižujú náklady na výrobu paliva, zvyšuje sa jeho oktánové číslo a znižuje sa množstvo emisií CO2.

V čom spočíva výhoda bioetanolu?

  • ide o obnoviteľný zdroj energie
  • pozitívne vplýva na zníženie znečisťovania ovzdušia
  • energetická istota – zníženie závislosti na rope
  • výrazné rozšírenie trhu pre poľnohospodárov
  • palivo má vďaka nemu vysoký oktánový rating pri relatívne nízkych nákladoch
  • čistý bioetanol môže úplne nahradiť konvenčné palivá v prispôsobených motoroch, ako prímes (do 13% koncentrácie) môže byť pridávaný do bežných, neprispôsobených motorov
  • pozitívne vplýva na zníženie znečisťovania ovzdušia (v porovnaní s fosílnym benzínom dosahuje bioetanol vyrobený v EÚ priemerne až 71% úsporu emisií skleníkových plynov + zníženie obsahu pevných častíc zo spaľovania)

Podporuje vláda SR využívanie biopalív ako alternatívnych palív v doprave?

Vláda Slovenskej republiky rozvoj výroby a využívania biopalív podporuje prostredníctvom legislatívy a technických noriem, ktoré stanovujú podiel biozložky v palivách využívaných na území SR.

Tieto sa odvíjajú od právnych predpisov a noriem Európskej únie.

Výsledkom legislatívnej úpravy je súčasná povinnosť výrobcov a predajcov ponúkať v motorových benzínoch a motorovej nafte používaných na dopravné účely minimálne množstvo biopalív alebo iných obnoviteľných palív v objeme  6,9 % pre rok 2019, 7,6 % pre rok 2020,  8,0 % pre rok 2021 a 8,2 % pre roky 2022 až 2030. Príslušný podiel je vypočítaný z energetického obsahu celkového množstva motorových benzínov a motorovej nafty uvedených na trh.

Čo je transesterifikácia?

Transesterifikácia je chemický proces založený na zmiešaní metanolu s olejom, ktorý bol vylisovaný napríklad zo semien repky olejnej. Pri procese miešania ako katalyzátor pôsobí metanolát sodný. Transesterifikácia sa využíva na výrobu metylesteru nenasýtených mastných kyselín (najčastejšie metylesteru repkového oleja - MERA). Vedľajším produktom výroby biodiesluje glycerín, ktorý sa využíva v chemickom, kozmetickom a farmaceutickom priemysle a taktiež repkový šrot využívaný ako krmivo v živočíšnej výrobe.

Aký je rozdiel medzi pojmom FAME a MERO?

V princípe žiaden. V praxi oba pojmy označujú biodiesel. Pojem MERO sa však využíva na pomenovanie biodieselu, ktorý je vyrobený výlučne z oleja repky olejnej.

Z čoho sa biodiesel vyrába?

Na produkciu biodieselu sa v súčasnosti využívajú rôzne typy rastlinných olejov (najbežnejšie sú repkový, sójový, slnečnicový alebo plamový olej) alebo vybrané živočíšne oleje a použitý kuchynský olej (UCO). Na Slovensku sa v súčasnosti biodiesel vyrába hlavne z repkového oleja domáceho pôvodu a z použitého kuchynského oleja.

V čom spočíva výhoda biodieselu?

  • energetická istota – zníženie závislosti na rope, ktorej zásoby pochádzajú aj z politicky nestabilných regiónov sveta
  • rýchlo degraduje v pôde a nespôsobuje jej znečistenie

Aký bol vývoj a história biodieselu?

Prvá zmienku o transesterifikácii rastlinného oleja sa objavila už v roku 1853 - skôr ako bol vynájdený prvý dieselový motor. Až v roku 1900 predstavil Rudolf Diesel typ motora, ktorý bol poháňaný arašidovým olejom. V tejto súvislosti už môžeme hovoriť o využití biopaliva, nie však biodieslu nakoľko v procese výroby nebola využitá transesterifikácia. Neskôr sa investovalo mnoho prostriedkov do výskumu biopalív a transesterifikácie ako technologického procesu výroby biodieslu. Vysoké náklady na výskum a výrobu biopalív však zohrali dôležitú úlohu najmä v povojnovom období, kedy sa ropné produkty stali cenovo výhodnejšími a masovo dostupnými takže plne nahradili biopalivá. Zmena však nastala v sedemdesiatych rokoch minulého storočia po ropných šokoch, kedy sa dodávky ropy stali obmedzenými. Produkcia biopalív sa opäť stala aktuálnou a zaujala dôležité miesto ako doplnkový zdroj paliva. V súčasnosti je biodiesel alternatívne palivo primiešavané do motorovej nafty za účelom znižovania emisií skleníkových plynov.

© 2024 Združenie pre výrobu a využitie biopalív.
Created by canalmedia