Združenie pre výrobu a využitie biopalív

Novinky

Dňa 15. 4. 2019 počas rokovania Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH) v Luxemburgu bola z iniciatívy rezortu ministerky Gabriely Matečnej podpísaná spoločná deklarácia ministrov agrorezortov z Českej republiky, Poľska a Slovenskej republiky. Svojim gestom sa ministri prihlásili k pripravenosti podieľať sa na zavádzaní vyššieho podielu obnoviteľných zdrojov energií v doprave (prostredníctvom benzínu E10) a tým znižovaní emisií skleníkových plynov. O svojom kroku informovali kolegov z ostatných členských štátov EÚ, ktorí ich iniciatívu podporujú. Vo viacerých členských štátoch sa už palivá s vyšším podielom biozložky využívajú a štáty z nášho regiónu by ich mali nasledovať.

Z deklarácie vyplýva, že agrosektor je produkciou vstupných surovín pripravený podporiť zvýšenie výroby biopalív a následné primiešavanie väčšieho podielu do benzínu E10 už začiatkom roku 2020. Zvýšenie produkcie agrosektora prinesie udržanie a rast zamestnanosti a ďalší rozvoj v regiónoch. Výrobcovia biopalív si za obdobie fungovania tohto prísne regulovaného odvetvia vytvorili s farmármi silné partnerstvo založené na férových a vypočítateľných podmienkach. Výhodou tohto vzájomne prospešného vzťahu je aj to, že biopalivárska výroba dodáva farmárom naspäť hodnotné vysoko-proteínové krmivá, ktoré sú vedľajším produktom pri výrobe biopalív.

Združenie pre výrobu a využitie biopalív vyjadruje uznanie a vďaku ministerke Matečnej za iniciatívu, ktorú spolu s ostatnými ministrami predstavila na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva.

Sme presvedčení, že táto iniciatíva nemôže zostať nepovšimnutá a povedie k otvoreniu dôležitej diskusie v našom regióne a tiež k spusteniu prípravy legislatívnych opatrení, ktoré zavedú palivá s vyšším podielom biozložky do praxe čo najskôr. Máme príležitosť využiť potenciál, ktorý biopalivá ponúkajú a jeho prostredníctvom zabezpečiť, že krajiny splnia svoje záväzky pri znižovaní emisií a zavádzaní vyšších podielov obnoviteľných zdrojov energií. V energetickom mixe pre dopravu potrebujeme maximalizovať všetky dostupné technológie, ktoré zásadne napomôžu bojovať proti klimatickým zmenám,“ komentuje predsedníčka združenia Diana Štrofová.

Vážime si, že slovenské štátne inštitúcie majú odvahu postaviť sa za svoje výrobné odvetvia, ktorých na Slovensku nie je veľa a zabojovať za ich perspektívu,“ dodáva Štrofová.

 

Zástupcovia oddelení R&D a EFaVZ divízie strategického rozvoja (DSR) spoločnosti ENVIRAL, a.s. sa v dňoch 14. a 15. júna 2018 zúčastnili úvodného „Kick-off“ Meetingu k projektu EXCornsEED v Ríme. Spolu s ďalšími 12 partnermi z ôsmich európskych krajín a zástupcom BBI prediskutovali prípravu a následné kroky v rámci získaného projektu „Separácia, frakcionácia a izolácia biologicky aktívnych látok z kukuričného oleja a ďalších vedľajších produktov výroby biopalív”. Konzorcium okrem ENVIRAL, a.s. tvoria výskumné organizácie, spoločnosti zaoberajúce sa biotechnológiami a Sapienza Università di Roma, ktorá je zároveň aj koordinátorom celého projektu.

Čítať celý článok...
 

Inovátori zo spoločnosti ENVIRAL, a.s. - slovenského výrobcu biopalív sa stali súčasťou medzinárodného inovatívneho vývoja “zelenšej” technológie výroby biopalív. Počas nasledujúcich 3 rokov budú v spolupráci s partnerskými vedeckými organizáciami riešiť otázky efektivizácie a ekologizácie výroby biopalív, ktoré tak budú schopné ušetriť ešte viac emisií skleníkových plynov.

Pracovníci Oddelenia výskumu a vývoja  (R&D) a Oddelenia európskych fondov a verejných zdrojov (EFaVZ) z Divízie strategického rozvoja (DSR) spoločnosti ENVIRAL, a.s., slovenského výrobného podniku na biopalivá, boli oslovení zahraničnými partnermi s ponukou na spoluprácu na projekte CONVERGE, a dňa 19. novembra 2018 participovali na úvodnom „Kick-off“ meetingu v Bruseli, Belgicko. Už onedlho sa zúčastnia na hodnotiacom stretnutí prvej fázy projektu vo Florencii, Taliansko.

Partnerskú skupinu (konzorcium) pozostávajúcu z Politecnico di Milano (Taliansko), TNO (Holandsko), Kemijski Institut (Slovinsko), Univerzita Babes Bolyai (Rumunsko), Hyet Hydrogen (Holandsko), Institutt for energiteknikk (Nórsko), Campa Iberia (Španielsko), Biorecro (Švédsko), Ca.Re. For Engineering (Taliansko) a ENVIRAL a.s. (Slovensko) spojil spoločný zámer znížiť výrobné náklady bionafty na úroveň fosílnych palív a súčasne zabezpečiť ďalšie výrazné zníženie emisií CO2 (t.j. skleníkových plynov) pri jej výrobe.

Cieľom projektu CONVERGE je znížiť emisie v sektore dopravy prostredníctvom inovatívneho procesu výroby bionafty s využitím odpadových produktov, tzv. druho-generačnej biomasy. Tento výrobný proces bude o 12 % efektívnejší v porovnaní s existujúcimi systémami a s očakávaným znížením nákladov výroby bionafty o 10 %. Projekt je zameraný na preskúmanie lokálnej dostupnosti vhodnej odpadovej biomasy a súčasne optimalizovanie spôsobu jej využitia na výrobu biopaliva.

V centre záujmu projektu CONVERGE počas nasledujúcich 3 rokov bude intenzifikácia výrobného procesu biopalív pomocou zlúčenia piatich prielomových technológií. Tie umožnia vyrábať 100 % biogénny (pochádzajúci z biomasy = ekologický) metanol a popri ňom produkovať látky s vysokou pridanou hodnotou s ďalším využitím v petrochemickom priemysle.

Na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa konzorcium združuje dve univerzity, tri výskumné centrá a päť spoločností v rámci Európy. Títo partneri zabezpečujú celý procesný reťazec od zabezpečenia vhodnej biomasy až po výrobu bionafty. Projekt bol spustený v novembri 2018 s cieľom demonštrovať novú technológiu už v roku 2022. Projekt CONVERGE takisto zahŕňa hodnotenie vplyvu technológie na životné prostredie, ktoré sa uskutoční v štyroch regiónoch v rámci Európskej únie.

Projekt CONVERGE získal finančné prostriedky z výskumného a inovačného programu Európskej únie Horizon 2020 na základe dohody o grante č. 818135.

Viac informácií je dostupných na stránke:

https://www.researchgate.net/project/CONVERGE-CarbON-Valorisation-in-Energy-efficient-Green-fuels

 
Trvalo udržateľný rozvoj a biopalivá

Definícia

Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo.1

Trvalo udržateľný rozvoj

Koncept trvalo udržateľného rozvoja hovorí o spôsobe ekonomického rastu, ktorý pokrýva potreby spoločnosti vytváraním podmienok blahobytu v krátkodobom, strednodobom, no najmä dlhodobom horizonte.
Koncept stojí na predpoklade, že rozvoj musí napĺňať dnešné potreby bez toho, aby boli ohrozené možnosti pokračujúceho rastu pre ďalšie generácie (napríklad vyčerpaním neobnoviteľných zdrojov bez nájdenia alternatív, zničením ekosystémov nutných pre život, spustením zmien prírodných podmienok, ktoré výrazne skomplikujú možnosti prežitia človeka ako biologického druhu a pod.).

Legislatívne ukotvenie

V roku 1983 vytvorila OSN Svetovú komisiu pre životné prostredie a rozvoj s cieľom „zlepšiť blahobyt v krátkodobom horizonte bez ohrozenia miestneho a globálneho životného prostredia v dlhodobom horizonte“. Komisii predsedal nórsky premiér Gro Harlem Brundtland. V roku 1987 uverejnila „Bruntladovu správu“, na základe jej záverov sa rozbehli ďalšie aktivity na úrovni OSN.
Princíp integrácie environmentálneho aspektu do tvorby a realizácie politík, čo je nevyhnutná podmienka dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja, bol potvrdený v Maastrichtskej zmluve.

Základy pre vytvorenie plánu EÚ na túto integráciu položil EÚ v Cardiffe (1998). Na základe jeho záverov predložila Komisia sériu oznámení o integrácii prvku ochrany životného prostredia do oblasti dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, vnútorného trhu, rozvoja, priemyslu, rybárstva, ako aj hospodárskej politiky. Stratégie integrácie environmentálneho hľadiska do jednotlivých oblastí predložili aj niektoré konfigurácie Rady.

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja

V máji 2001 bola prijatá Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Externú dimenziu získala v 2002, keď Komisia prijala globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj.

Cieľom Stratégie je zabezpečiť vysokú úroveň environmentálnej ochrany, sociálnej spravodlivosti a kohézie, ekonomickej prosperity a aktívna celosvetové podpora trvalo udržateľného rozvoja. Medzi týmito kľúčovými väzbami existujú mnohé prepojenia – využívanie obnoviteľných zdrojov energie a klimatické zmeny, klimatické zmeny a chudoba, chudoba a používanie environmentálne citlivých technológií a postupov...
V auguste až septembri 2002 sa v Johannesburgu konal Svetový summit trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom boli prijaté záväzky, pracovné programy a časové plány vo viacerých oblastiach ochrany životného prostredia. EÚ sa zaviazala k splneniu ešte ambicióznejších cieľov, než ostatní účastníci.
Komisia, ktorá nastúpila pod vedením J. M. Barrosa v novembri 2004 sa rozhodla revidovať Stratégiu trvalo udržateľného rozvoja aby reflektovala zmeny, ktoré nastali po roku 2001.
Meranie trvalo udržateľného rozvoja:
Pre meranie pokroku pri napĺňaní stratégie boli stanovené Indikátory trvalo udržateľného rozvoja. V zhode so zameraním stratégie a šírkou pojmu „trvalo udržateľný rozvoj“ nepokrývajú len otázky životného prostredia, ale aj udržateľnosti ekonomického rastu a sociálnej kohézie. Indikátory sú rozdelené do siedmych tematických okruhov, tie sa delia na témy a oblasti záujmu.2

Podpora trvalo udržateľného rozvoja zo strany OSN

● Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992)
Symbolom vzrastajúceho svetového záujmu o životné prostredie a rozvoj sa stala Štokholmská konferencia OSN o ľudskom rozvoji v roku 1972. V pôsobnosti OSN v roku 1983 zriadili Komisiu pre životné prostredie a rozvoj (World Commission on Environment and Development - WCED), ktorá vo svojej správe „Naša spoločná budúcnosť“, prijatej 42. Valným zhromaždením OSN 11. decembra 1987, uviedla novú éru sociálne a environmentálne trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a definíciu pojmu trvalá udržateľnosť. Zásadnú podporu TUR deklarovala Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (United Nations Conference on Environment and Development - UNCED ) v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorej prijali 4 zásadné dokumenty: Riodeklaráciu (27 zásad), Dohovor o biologickej diverzite, Rámcový dohovor o klimatických zmenách a AGENDU 21 (40 kapitol) tvoriacu základné východisko pre vypracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach. Podľa odporučenia OSN jej členské štáty by mali vypracovať a schváliť národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja do konca roku 2002.
● Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
Na jeseň 1992 ustanovilo Valné zhromaždenie OSN pri Hospodárskej a sociálnej rade (ECOSOC) Komisiu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (Commission for Sustainable Development- CSD), ktorú s obmenami tvorí 53 štátov všetkých regiónov sveta. Jej úlohou je podpora implementácie dokumentov UNCED a monitorovanie ich uplatňovania na národnej, regionálnej a celosvetovej úrovni. Komisia na svojom 4. zasadnutí prijala spomenutých 132 ukazovateľov TUR. Okrem toho vypracovala a realizuje viacročný tematický pracovný program zameraný na vybrané kapitoly AGENDY 21, ktorými sa zaoberá na svojich každoročných  zasadnutiach (podpora uplatňovania environmentálne vhodných technológií, spolupráca pri budovaní kapacít, zmena modelov spotreby a produkcie, financie, ochrana a využívanie všetkých typov lesov, ochrana ovzdušia, zmeny klímy, zabezpečovanie dostatku pitnej a závlahovej vody, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti obyvateľstva, územné plánovanie, manažment krajiny, TUR sídiel, energetiky, dopravy, priemyslu, cestovného ruchu,.....  
● Svetový Summit o trvalo udržateľnom rozvoji (Johannesburg, 2002)
Na 9. zasadnutí CSD v apríli 2001 sa pozornosť sústredila na prípravu Svetového Summitu o trvalo udržateľnom rozvoji (World Summit on Sustainable Development – WSSD), ktorý sa uskutoční 2. – 11. septembra 2002 v Johannesburgu v Južnej Afrike. Predstavitelia členských štátov OSN na ňom zhodnotia celkový vývoj sveta z hľadiska implementácie AGENDY 21 za posledných 10 rokov.  Okrem toho WSSD má oživiť na najvyššej politickej úrovni globálne záväzky smerujúce k TUR a  urýchliť napĺňanie cieľov AGENDY 21. Medzi hlavné ciele WSSD patrí:
- zhodnotenie pokroku z hľadiska implementácie AGENDY 21, vrátane stavu riešenia problémov, rozpracovania dosiahnutých výsledkov a získaných skúseností,
najmä pokroku v demografickom vývoji, boji s chudobou, ochrane ľudského zdravia, vzdelávaní a osvete pre podporu TUR, využívanie informácií a odborných  inštitúcií v procese rozhodovania, zaangažovanosti hlavných skupín obyvateľstva, v zmenách modelov spotreby, financovania, finančných zdrojov a mechanizmov, obchodu, energetiky, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva, ľudských sídiel, v transfere environmentálne vhodných technológií, boji proti desertifikácii, ochrane lesa, ovzdušia, vody - kľúčového zdroja pre TUR, oceánov a morí, v zachovaní biologickej rozmanitosti, zneškodňovaní nebezpečných látok a v odpadovom hospodárstve;
- vyzdvihnutie nových výziev a možností, ktoré sa objavili počas 10 rokov od  UNCED, ovplyvňujúcich zabezpečovanie trvalo udržateľného rozvoja;
- navrhnutie ďalších cieľov, krokov, opatrení a podpôr inštitucionálneho a finančného zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja;
- nájdenie ciest na posilnenie inštitucionálneho rámca pre implementáciu trvalo udržateľného rozvoja.3

Nové prístupy v našich podmienkach

Budúci ekonomický rozvoj si vyžaduje súčasný šetrný prístup k energetickým zdrojom a životnému prostrediu. Princípy a ciele udržateľného rozvoja postupne prenikajú do každodenného života a uspokojovanie potrieb súčasnej generácie bez ohrozenia obdobných potrieb budúcich generácií je jednou z najväčších výziev pre Európu aj svet 21. storočia. Tento trend je globálny a štát, hospodárstvo a jednotlivci majú rovnako dôležitú úlohu.
Jedným z hlavných princípov udržateľného rozvoja je zodpovednosť, keď všetci zainteresovaní majú povinnosť sústavne znižovať v priebehu celého životného cyklu výrobku jeho nepriaznivé účinky na životné prostredie.

Úlohou Skupiny MOL je rozvoj, výroba a predaj svojich produktov v duchu hospodárnosti a ochrany životného prostredia. „Našou povinnosťou je predovšetkým zabezpečiť výrobu motorových palív uspokojujúcich potrebu mobility človeka s využitím čo najnižšieho množstva energetických zdrojov, prostredníctvom čoraz modernejších technológií a s čo najnižšou záťažou pre životné prostredie. Naša spoločnosť je oddaná princípom udržateľného rozvoja a berieme na seba plnú zodpovednosť za naše produkty aj pri tvorbe rozvojových stratégií.“

Aj v roku 2009 SLOVNAFT pokračoval v produkcii motorových palív s prídavkom biozložiek MERO, ETBE a etanolu. Bola vyvinutá technológia výroby a spôsob aditivácie motorovej nafty s prídavkom MERO, pri výrobe ktorého sa po prvýkrát zužitkoval rastlinný olej obsahujúci aj použitý kuchynský olej. SLOVNAFT a jeho dodávatelia MERO týmto spôsobom prispeli k šetreniu čerstvých rastlinných olejov využiteľných aj pre potravinárske účely a začali používať odpadové oleje na výrobu motorovej nafty. Vývoj sa zaoberal aj novou metodikou na sledovanie mikrobiologického znečistenia samotnej bionafty a motorovej nafty s obsahom MERO, na základe čoho boli vybrané vhodné prísady na aditiváciu bionafty, ktoré zabraňujú mikrobiologickej kontaminácii produktu a zlepšujú jeho tokové vlastnosti v zimnom období. Diskontinuálne dávkovanie biocídov do bionafty bolo zavedené v auguste 2009.4

Podiel biozložiek v motorových palivách bude rásť

V minulom roku (2011) bolo do voľného obehu umiestnených takmer 2,5 mil. ton motorových palív, z toho biozložky predstavovali 4,45 %. Rok predtým to pritom bolo necelých 3,8 % a v roku 2009 približne 3,4 %. Vyplýva to zo správy o používaní biozložiek v motorových palivách, ktorú vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH).

Program biopalív bol v minulom roku na Slovensku realizovaný primiešavaním esterov do časti vyrobenej motorovej nafty a primiešavaním ETBE (etyltercbutyléter) do časti motorového benzínu. Na slovenskom trhu s pohonnými látkami sa uplatňovali biopalivá prvej generácie ako nízko percentuálne zmesi biozložiek s uhľovodíkovými palivami, distribuované prostredníctvom existujúcej infraštruktúry.
„Nahradenie časti fosílneho motorového paliva biopalivom predstavuje najjednoduchší spôsob predovšetkým preto, lebo sa môže použiť vo všetkých typoch motorových vozidiel. Zákazník nemusí byť o takejto prítomnosti biopaliva vo výslednom motorovom palive informovaný,“ konštatoval rezort hospodárstva.5

Aj 100% biozložky

Najväčšou výhodou biopalív je ich šetrnosť k životnému prostrediu. Miešanie palív rastlinného pôvodu do tradičných motorových benzínov a nafty môže viesť k zníženiu celkovej čistej materiálovej bilancie emisií oxidu uhličitého produkovaných automobilmi.
Popri šetrnosti k životnému prostrediu ponúkajú palivá s biozložkami ďalšie výhody. Súčasné automobily sú schopné jazdiť na biopalivá bez nutných úprav motora a tiež nie je potrebné modifikovať existujúcu sieť benzínových staníc (ako by si vyžadovala vodíková ekonomika). Biopalivá sú široko dostupné a ich množstvo využívané v doprave môže rýchlo rásť.

Výroba a spracovanie poľnohospodárskych plodín na biopalivá si však vyžaduje stroje, ktoré tiež spotrebúvajú motorové palivá. Výroba biozložiek z plodín určených na výživu ľudí biopalivá tiež predražuje. Táto situácia je výzvou pre významných trhových hráčov, aby zdokonalili nové metódy podnikania.
Väčšina automobilov nie je v súčasnosti konštruovaná na využívanie biopalív, ale situácia sa mení. Napríklad vo Švédsku sú automobily používajúce palivo E85 pozostávajúce z 85 % etanolu a iba 15% benzínu pomerne rozšírené. Tieto autá sú vybavené technológiou „FFV“ („flexible-fuel vehicle“ – automobil s flexibilným motorovým palivom) schopnou identifikovať a spaľovať etanol a ich motor a spaľovacia sústava sú vďaka špeciálnym materiálom odolné voči korózii. Upravený dávkovací systém a elektronická regulácia motora dokážu identifikovať aj obsah etanolu v palive. Na rozdiel od bežných áut, takéto autá môžu spaľovať klasický benzín, aj E85 benzín. Tieto autá sú drahšie, nakoľko majú zabudovanú vysoko sofistikovanú elektronickú reguláciu a sú vyrobené zo špeciálnych materiálov.
Výrobcovia automobilov sú však v prípade motorovej nafty s vysokým obsahom biozložky opatrní a iba zopár z nich si trúfa vyrábať automobily, v ktorých povolí používať motorovú naftu B40 až 100 (40 až 100 % biozložky).6

Užitočné linky

auta
Dopyt po palivách narastá: Do akej miery ho budú uspokojovať biopalivá?
Foto: SXC

 

1 Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR schválená uznesením vlády SR č. 978/2001
2
Zdroj: www.europskaunia.sk
3
Zdroj: Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, MŽP SR
4
Zdroj: www.slovnaft.sk
5
Zdroj: natankuj.sme.sk, 6.7.2012, 10:00:00
 Url: http://s.sme.sk/r-rss/6446367/natankuj.sme.sk/podiel-biozloziek-v-motorovych-palivach-sa-na-slovensku-zvysil.html
6
Zdroj: Biopalivá – publikácia Skupiny MO

 

 
Reklamný prúžok