Združenie pre výrobu a využitie biopalív

„Tvrdenia a fakty“ o pestovaní cukrovej trstiny na výrobu etanolu v Brazílii

1. Výroba etanolu z cukrovej trstiny v Brazílii vedie k odlesňovaniu v amazonskom dažďovom pralese a iných citlivých biotopoch

FAKTY

Takmer 90% cukrovej trstiny pre výrobu etanolu sa pestuje v južnej a strednej Brazílii, približne 2500 km (1550 míľ) od Amazonky. Zvyšný podiel sa pestuje v severovýchodnej Brazílii, približne v rovnakej vzdialenosti od najvýchodnejšieho okraja Amazonky. Pre lepšiu predstavu, ide o vzdialenosť porovnateľnú zhruba so vzdialenosťou medzi New Yorkom a Dallasom alebo Parížom a Moskvou.

V samotnej amazonskej oblasti je veľmi málo produkcie cukrovej trstiny (menej ako 0,2% z celkovej produkcie v Brazílii), táto sa spracúva iba v troch mlynoch, z viac ako 400 priemyselných závodov, ktoré sú rozmiestnené po celom štáte. Všetky tieto kapacity boli postavené po roku 1980, v čase, keď vojenská vláda poskytla daňové stimuly na vybudovanie priemyselných zariadení v regióne, aby pokrývali dodávkami miestny trh. Bez dotácií by však spomínané mlyny neboli ekonomicky životaschopné, pretože región Amazonky neponúka priaznivé podmienky pre komerčnú výrobu cukrovej trstiny. V súčasnosti a perspektívne sa rozširovanie výroby predpokladá hlavne v južnej a strednej Brazílii, predovšetkým na degradovaných pastvinách.

Dôležitú úlohu hrá aj „trstinový priemysel“, ktorý odsudzuje akúkoľvek expanziu výroby cukrovej trstiny smerom k citlivým biotopom, akým je amazonský dažďový prales alebo mokrade a podporuje prezidenta Lula v návrhu legislatívy, ktorou sa zavedú agro-ekologické zónovania pre pestovanie cukrovej trstiny a zakážu akékoľvek budúce produkcie v Amazónii, Pantanale (Brazílskych mokradiach) alebo v iných podobných oblastiach s prirodzenou vegetáciou, vrátane Cerrado. Uvedený zákon stanovuje 92,5% hranicu národného územia Brazílie bez limitu pre poľnohospodárstvo a spracovanie cukrovej trstiny.

2. Cukrová trstina expanzívne vytesňuje iné poľnohospodárske aktivity do dažďového pralesa

FAKTY

Podľa Brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE), asi 65% expanzie výroby cukrovej trstiny v poslednom období, sa dialo na pastvinách (väčšinou degradovaných), v Južnej a Strednej Brazílii. Pestovanie cukrovej trstiny v týchto oblastiach nezvyšuje hospodársku súťaž o novú pôdu, a ani nevytláča iné plodiny do iných oblastí, vedie však k intenzifikácii chovu dobytka. Podľa správy holandskej University of Wageningen z roku 2008, bolo v období rokov 2002-2006 odstúpených 5,4 miliónov hektárov pasienkov na iné účely, pričom stáda dobytka sa zväčšili o 18.383 kusov. Celková rozloha brazílskych pasienkov je 159 mil. ha, čo predstavuje 33-násobok plochy oblastí, v súčasnej dobe používanej na výrobu etanolu z cukrovej trstiny.

Odlesňovanie Amazonky, ktoré trvá už po mnoho desaťročí, je spôsobené nešťastnými a komplexnými sociálnymi a ekonomickými faktormi absolútne nesúvisiacimi s rozšírením „trstinového priemyslu“ Brazílie. Jedným z hlavných problémov je absencia jasných titulov pozemkov, ktoré nechávajú región vystavený nekontrolovateľným špekuláciám s pôdou. Štyridsať tri percent rozlohy Amazónie je oficiálne chránených, zatiaľ čo zvyšok je rozdelený medzi oblasti, ktoré majú byť verejné (21%) a súkromné (32%). Faktom zostáva, že iba 4% zo súkromných oblastí majú právne tituly. V dôsledku nedostatku jasných vlastníckych práv a vymožiteľnosti práva, sa stala nezákonná ťažba hlavnou "trhovou komoditou" dažďového pralesa. Nakoniec si treba uvedomiť, že viac ako 20 miliónov ľudí žije v amazonskej oblasti. Je až tragické, že pre väčšinu z nich, „stojaci les“ nemá žiadnu hodnotu v súvislosti so súčasnou úspešnosťou alebo ekonomickým prežitím.

3. Brazília je zaplavená plantážami s cukrovou trstinou na úkor výroby potravín a ich ceny

FAKTY

V roku 2008, cukrová trstina pre výrobu etanolu v Brazílii zaberala 4,8 mil. ha, čo je približne 1,5% z celkovej plochy ornej pôdy, t.j. z 330 mil. ha. Výmera určená pre pestovanie cukrovej trstiny na výrobu etanolu tvorí menej ako jednu štvrtinu výmery na pestovanie kukurice, jednu osminu polí sóje a jednu tridsať pätinu pôdy používanej na chov dobytka. Zhrňme teda, že iba na 1,5% pôdy, kde sa pestuje cukrová trstina na výrobu etanolu, bola Brazília schopná nahradiť polovicu svojich benzínových potrieb palivom z tejto komodity (cukrovej trstiny) a zároveň stále generovať dodatočné objemy pre export.

Okrem toho, že v ostatnom období v Brazílii rástla výroba trstiny, zároveň dramaticky narástla aj produkcia potravín. Úroda obilia a repky v roku 2008 dosiahla 135 miliónov metrických ton, teda približne dvakrát viac, ako pred desiatimi rokmi. V tejto súvislosti nemožno zabúdať na to, že Brazília je svetovo uznávaná pre svoje diverzifikované a vysoko efektívne poľnohospodárstvo - je najväčším vývozcom hovädzieho mäsa, kávy, pomarančového džúsu, hydiny, sójových bôbov a cukru, čím vymenúvame aspoň niektoré z najdôležitejších komodít.

4. Výroba a používanie etanolu spôsobuje väčšie škody na životnom prostredí, ako fosílne palivá

FAKTY

Etanol môže byť vyrobený z najrôznejších surovín, každá z nich má rôzny vplyv na životné prostredie v závislosti na tom, ako sa ten ktorý typ vyrába a spracováva. Tvrdenie, že výroba etanolu z cukrovej trstiny má zvyšovať emisie oxidu uhličitého, sú chybné. Podľa nedávnej správy UNEP vydanej prostredníctvom tohto programu OSN, je úspora emisie skleníkových plynov brazílskou výrobou etanolu z cukrovej trstiny o 75% až 143% vyššia v porovnaní s benzínom. Takáto úspora sa nedá porovnať ani s inými biopalivami vyrobenými z existujúcich technológií, alebo s tým, čo by bolo možné dosiahnuť použitím druhej generácie biopalív.

Ak porovnávame plodiny, ako je kukurica alebo sója, cukrová trstina zachytí viac uhlíka, pretože je jedinečná semi-trvalka (zelená počas celého roku/obdobia), plodina, ktorá sa vysádza každých šesť rokov nanovo. Dodajme, že použitím degradovaných pastvín - expanziou oblastí pestovania cukrovej trstiny v Brazílii – sa vlastne generuje uhlíkový úver, keďže cukrová trstina zachytí významne väčšie množstvo uhlíka, než je množstvo pôvodných zásob (uhlíka) v tomto type pôdy.

Vedľajšie produkty pri spracovaní cukrovej trstiny (bagasa a slama), sa používajú na výrobu čistej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Oficiálne vládne údaje naznačujú, že v roku 2008 mlyny z cukrovej trstiny vyrobili približne 1800 MW elektriny, z ktorých tretina bola prebytkovou. Bioelektrika sa v Brazílii do roku 2020 rozšíri o 3% až 15% a pokryje tak istý podiel dopytu po elektrike; týmto krokom sa zároveň zmenší aj potreba zvyšovať počet fosílnych tepelných elektrární.

5. Výroba etanolu spotrebuje viac energie, než generuje

FAKTY

Ukazovateľ energetickej bilancie daného paliva vyjadruje pomer medzi obsahom energie v palive na energiu potrebnú k jeho výrobe. Keď sa vyhodnocuje celý proces, od pestovania cukrovej trstiny až po využitie etanolu ako paliva pre motorové vozidlá (čo je známe ako well-to-wheel analýza), tak etanol z cukrovej trstiny má výšku energetického ukazovateľa 9,3 jednotiek čistej, obnoviteľnej energie na každú jednotku fosílnej energie, vynaloženú počas jednotlivých etáp jej výroby a dopravy. Na druhej strane, etanol vyrobený z iných surovín má výrazne nižší energetický ukazovateľ. Štúdie životného cyklu realizované v USA Argonne National Laboratory ukázali, že ubúdajúce fosílne palivá majú zásadne nižší ukazovateľ energetickej bilancie, než akékoľvek biopalivá, ale predovšetkým ako etanol z cukrovej trstiny.

6. Etanol z cukrovej trstiny je unikátnym riešením, z ktorého môže ťažiť len Brazília

FAKTY

Vo viac ako 100 krajinách pestujú cukrovú trstinu a väčšina z nich by mohla vyrábať a používať etanol, podľa vzoru úspešných skúseností Brazílie. Potenciál pre globálnu expanziu je impozantný.

Podľa FAO, sa využíva iba 10% z celosvetových 200 mil. ha (okrem lesov a chránených oblastí), ktoré sú k dispozícii a vhodné pre produkciu cukrovej trstiny. Väčšina krajín vyrábajúcich cukrovú trstinu sú rozvíjajúce sa trhy v tropických oblastiach, ktoré by takto mohli veľa získať, otvára sa im veľká príležitosť v prospech významného hospodárskeho rozvoja vidieka. Výroba a používanie etanolu vytvárajú pracovné miesta, podporujú rozvoj nových technológií, umožňujú zavedenie lacnej elektriny z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach, znižujú závislosť na dovoze ropy a poskytujú nové príležitosti pre vývoz. Výroba etanolu v ďalších 100 krajinách, by tiež znamenala zvýšenie energetickej bezpečnosti tým, že by znížila svetovú závislosť na 20 krajinách produkujúcich ropu.

7. Brazílsky etanol z cukrovej trstiny je lacný, pretože tento priemysel používa otrockú prácu

FAKTY

Brazílsky zákon zakazuje otrockú prácu a akúkoľvek inú formu ponižujúcej práce. UNICA a jej členovia sa spojili v boji proti všetkým formám porušovania pracovných práv. V roku 2009 brazílska vláda, predstavitelia priemyslu a odbory, prijali Národný záväzok pre posilnenie pracovných podmienok pri výrobe cukrovej trstiny. Priemysel sa dobrovoľne zaviazal dodržiavať rad tridsiatich najlepších postupov, ktoré budú predmetom auditu nezávislou treťou stranou. V mnohých prípadoch idú tieto praktiky nad rámec znenia zákona. Medzi takéto uznávané a osvedčené postupy patrí aj priame najímanie pracovníkov pre ručné pestovanie a zber cukrovej trstiny, čím sa eliminujú sprostredkovatelia, ktorí boli identifikovaní odborovými organizáciami ako zdroj obáv. Ďalšími kľúčovými bodmi, ktoré sa majú vylepšovať sú doprava zamestnancov, viac transparentnosti pri výpočte kompenzácií, podpora pre migrantov najatých z iných regiónov, posilnenie postupov pre ochranu zdravia a bezpečnosti a ďalšia podpora pre kolektívne vyjednávanie. Pre naplnenie opatrení zavedie vláda balíček konkrétnych verejných politík pre oblasti vzdelávania, rekvalifikácie a umiestnenia do zamestnania. Ide o postupný proces vyvíjajúcich sa štandardných postupov, inšpirovaný jednoduchou, ale zároveň priekopníckou myšlienkou, podľa ktorej by mal sám trh uznať hodnotu prijatého záväzku a podporiť efektívne zmeny v oblasti pracovných praktík tohto sektoru. Výroba cukrovej trstiny sa už dnes radí na druhé miesto, pokiaľ ide o najvyššie priemerné platy vyplácané v brazílskom poľnohospodárstve, v porovnaní so sójovým poľnohospodárstvom, ktoré je vysoko mechanizované.

Zdroj: ePURE

 
Reklamný prúžok